Filiálka Rovensko

Autor textu: Bc. Lukáš Fordinál

Sväté omše v Rovensku

Nedeľa 8:30

v týždni podľa miestnych oznamov

Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v roku 1994 a posvätený 14. alebo 15. 8. 1994. Základný kameň požehnal pápež sv. Ján Pavol II.

Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie slúžila ako kostol do roku l994. Je to klasicistická stavba postavená v roku l846. Je pomerne malá, jednoloďová, obdĺžnikového pôdorysu, s polkruhovo zakončeným presbytériom. Exteriér stavby je murovaný, hladký, v priečelí má nadstavenú vežičku ukončenú ihlanom. Hlavný oltár, zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, je novorománsky z konca l9. storočia. Skladá sa z olejovej maľby postavy Panny Márie na plátne a dvoch plastík, uložených po stranách, apoštolov svätého Pavla a Petra.

Kňazi pochádzajúci z Rovenska

Martin Porubský, SchP (Martin Porubszki)

* 19. januára 1714, Rovensko – † 13. augusta 1766, Svätý Jur

Životopis:

Do Rehole piaristov vstúpil 18. októbra 1735 v Prievidzi, kde o dva roky zložil aj rehoľné sľuby. V rokoch 1743-1745 študoval teológiu v Nitre. Za kňaza ho vysvätili 11. novembra 1743.
Ako piarista pôsobil v rokoch 1735-1738 v Prievidzi, kde už ako novic učil v nižších ročníkoch gymnázia syntax, gramatiku a katechizmus; podobne v r. 1739 v Ružomberku. Filozofiu študoval v Krupine a Brezne v rokoch 1740-1741. V r. 1741 učil v prvom ročníku gymnázia vo Vacove, v r. 1742 v Pešti syntax, gramatiku a katechizmus. V rokoch 1746-1748 bol vojenským kaplánom v Légii Vettesiana. V Nitre viedol konvikt „Nobilium“ (1749-1750). V r. 1751 bol vicerektorom rehoľného domu a prefektom školy v Magyaróvári. V r. 1753 opäť viedol konvikt „Nobilium“ v Nitre, v r. 1754 vykonával úrad kazateľa v Brezne. V rokoch 1755-1760 bol prefektom školy v Prievidzi a podieľal sa na formácii novicov, učil gréčtinu, chronológiu, zemepis a dejepis. V rokoch 1761-1766 znova pôsobil ako vojenský kaplán vo Viedni na vtedajšom generálnom štábe cisárskej armády. V r. 1764 bol duchovným v Bratislave, no vážne ochorel. Vrátil sa do Svätého Jura, kde zomrel.
Bol aj literárne činný. Už ako študent filozofie v Krupine napísal báseň pod názvom Lacrimae Marianarum opusculum (Dielko o mariánskych slzách, Trnava 1742, 8 s.). V čase, keď učil vo Vacove v gramatických triedach gymnázia, napísal báseň venovanú vacovskému biskupovi Michalovi Caroli e Comitibus ab Althan pod názvom Eucharisticon votivum (Vďačný chválospev). Bola vytlačená „in folio“ v tlačiarni v Budíne (1740). Báseň venoval aj viedenskému arcibiskupovi Krištofovi Migazzimu pri príležitosti jeho povýšenia za kardinála; táto báseň vyšla „in folio“ vo Viedni (1742). Generálnemu asistentovi piaristov Inocentovi Dežerickému venoval gratulačnú báseň, vyšla tlačou vo Viedni „in folio“ s názvom A. r. patri Innocentio Desericio, e clericis regularibus scholarum piarum, emerito assistenti generali. Dum quintum commentarium de majoribus hungarorum fel. terminasset. (1761, 2 l.). V r. 1762 vyšlo „in folio“ dielko o predčasnej smrti mladíka Imricha Lazára, s názvom Saltus naturae in praematura morte adolescentis Emerici c. Lázár filii Joannis c. Lázár lib. bar. de Gyalakuta e conjuge dum viveret sua Catharina comite Teleki de Szék suscepti, et ripmogeniti nat. a. D. salu. 1743. die 28. September et an. 1761. die 17. Jan. denati. Adumbratus et carmine lugubri defletus a patre. Anno 1761. diebus Martii.

Pramene:

Július Pašteka a kol.:Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: LÚČ, 2000.
Catalogus religiosorum Provinciae Hungariae Ordinis Scholarum Piarum 1666-1997. Budapešť 1998, s. 305;
Horányi, A.: Scriptores Piarum Scholarum 2. Rím 1809, s. 535-537;
Szinneyi, J., Magyar írók élete és munkái, elektronický text.